basnicky

Vladyka Krcka smutne pozeral von oknom a pil granko. Smutný výzor Vladyku bol povestný, ale teraz mal aj príchuť paradoxu. Bolo to ako výraz smädného vodníka. Bol prekvapený a to ho trápilo. Prekvapenia predsa existujú len pre sprostých a on, Krcka bol inteligi…,intedebili…, inteligeton… (kašlať na to, bol múdri). No mozog ako Krcka teraz zbadal, nebol všetko. Rozhodne nie preňho. Krcku trápili, iné veci. Konkrétne sláva a obľúbenosť. Krcka nebol na hlavu a vedel, že obľúbený a slávny môžete byť iba keď o vás vedia. Skúsil teda dať o sebe zemeguli vedieť. Po skúsenostiach v ďalekých zemiach zbadal, že tí slávni často s peniazama čachrujú. Začal preto čachrovať aj on. Za začiatku bol Krcka hravý a veselý ,kšefty  preto veľmi  nešli. Nebol však z toho smutný veď sa na slávu a obľúbenosť tešil. Tie však dáko nechodili. Krcka teda použil mozog na vylepšenie svojich plánov. Po nejakom čase jeho mozog vyprodukoval myšlienku, že slávni ľudia sú často aj bohatí a  tak začal na svojich čachroch zarábať. Konečne sa mu dostalo trocha pozornosti. V magazínoch mal fotku aj dáke uznanie dostal. Krcka si už, už myslel, že sa mu sny konečne začínajú plniť. Lenže smutná pravda bola, že sa mu plnila len peňaženka, ale širokým masám na Slopensku ostával aj tak neznámy. Toto ho veľmi trápilo a sužovalo, preto sa len mozgom znova  zamyslel a napadlo ho, že obľúbení bývajú aj ľudia ktorí sú k druhým milí a nápomocní. Keď to robia vo veľkom a so správnou parádou stanú sa aj slávni. Preto Krcka založil spoločnosť “Zlý  Diabol“. Názov tejto spoločnosti nebol slaboduchý a nepremyslený ako by sa mohlo zdať. Názov mal svoju myšlienku. Krckovi sa vždy páčil príbeh o Bohu a Diablovi. Diabol bol v podstate druhý po Bohu, bol to  najlepší anjel. Lenže Diabol nechcel byť druhý, ale prvý. To Boha nahnevalo a poslal diabla do pekla. Od tedy bolo druhé miesto po Bohu voľné a Krcka by si naň rád sadol. Samotná spoločnosť „Zly Diabol“, sa zaoberala  podporou slzopudných programov, a akcií. Celkovo to bolo fajn, bo šeci, boli spokojní. Diváci(väčšinou ženy medzi 50-70)si poriadne porevali, účinkujúci dostávali fajin výplaty, telka zase fajin prachy za reklamy, a nešťastníci ktorý boli vlastne gro programu tiež dostali dajakie chechtáky abo žranicu abo pomoc v inej forme. Akurát Krcka zase len dáke vyznamenanie dostal. S tými šak Krcka spokojný nebol  a ani nemohol byť. Veď vyznamenaniami si už mohol anál čistiť lenže jeho sláva a obľúbenosť asi tiež trčali v dakom anále, lebo on ich veru nemal. Krcka tede opäť musel mozgovie bunky potrápiť a už s toľkého myslenia začal aj nezdravú farbu v tvári chytať. Lenže, čo tam po farbe keď ide o sny. Krcka tentokrát prišiel s nápadom, že bude umelcom. V tomto nápade však trčalo viacero problémov. Spievať nevedel takže „Zlepená Hviezda“ nehrozila a keď išiel na konkurz do divadla, ponúkli mu rolu žaby. Takúto ponuku musel odmietnuť. Zdalo sa mu od nich hnusné, že hneď od začiatku chceli aby hral niečo živé. Každý kto má trocha mozgu predsa vie, ako ťažko sa živé veci hrajú. On chcel najskôr hrať múr abo kameň, no taká rola v ich hre vraj nebola. Krcka vedel , že klamú. Veď, kde by ta žaba sedela keď nie na kameni?  Našťastie Krcka poznal z umenia veľa druhov a s tých šetkých druhov sa nakoniec rozhodol  pre dráhu spisovateľa. Písať sa už v 13 tich rokoch naučil takže jeho umelecký smer bol jasný. Vypotil teda dve knihy, lenže keď ich Krcka vydavateľstvám dal, a tie mu ich vydali pochopil, že aby sa človek cez umenie zaujímavým stal musí také veci tvoriť, čo sa ľuďom páčia a sú pre nich aj zaujímavé. Krcka šak vedel len o biznyse písať a nanešťastie nie veľmi pútavo.  Krckovo zúfanie nemalo konca-kraja. Čokoľvek čo jeho mozog vyprodukoval realita znivočila. Navyše jeho mozog po týchto neúspechoch odmietal vyprodukovať niečo nové. Krcka teda vykvášal doma a kukal do magazínov a teleprízora  ako sa tam Slávni a Obľúbení premávajú. Dúfať prestal, bol na dne a myslel, že mu ostala už len závisť a peniaze. Našťastie teleprízor aj keď je veľký časožrút, sem – tam aj myšlienkou nás opľuť  vie a tak to bolo aj u Krcku.  V jeden obyčajný deň, ktorý zase trávil  prepínaním programov v teleprízori sa pozastavil pri programe, ktorý sa  mu javil čudný. Obsadenie bolo skromné. Účinkovali v ňom len traja bazmekovia s ktorých dvaja si nadávali a hádali sa. Úlohou toho tretieho bolo dávať im otázky, ktoré ich ešte viac rozčertili. Bavili sa o kradnutí, klamstvách a o Slopenskom ľude. Toto Krcku zaujalo, šak sa bavili  o čachroch a o tých on vedel veľmi veľa. No čo, ho zaujalo najviac bolo, že ani jeden s tých dvoch rozhádaných bazmekov nebol ani pekný a javilo sa mu, že ani múdri veľmo nie sú a predsa boli v telke. No najväčší šok , pre Krcku bol, keď zistil čo znamenajú čísla pod týma dvoma Bazmekmi. Krcka si totiž najprv mysle, že tie čísla dajko súvisia s počtom klamstiev ktorie vo vysielaní povedali. No na konci relácie ich tretí Bazmek vysvetlil a Krcka skoro odpadol. To nebolo možné aby jednoduchý a prostý ľud týchto Bazmekov podporoval a ešte im  podporu aj hlasom vyjadril. Krckovi viac nebolo treba šetko si o programe aj o tých bazmekoch pozisťoval. A keď zistil, čo je to politrika jeho mozog sa znova rozbehol rýchlosťou človeka s hnačkou. Politrika mu umožní splniť si napriek vyzáži a malému talentu svoje sny. Krcka zistil že na Slopensku existuje parlametovo kde sa Bazmekovia ktorí v klamaní a kradnútí na Slopensku páru nemajú, zvyknú chodiť radiť. V parlametove bolo veľa družín. Družina bola zložená s bazmekov a bazmekovia sa v podstate delili na psohlavcou a kapitána. Družiny ktoré sa do Parlametova prebojovali sa delili na takie čo vládli a takie, čo by vládnuť chceli. Bazmekovia v tých družinách, ktoré vládli  mohli viacej čachrov robiť, Bazmekovia s tých druhých, viacej nadávali.  Krcka najprv rozmýšľal, že si vlastnú družinu založí a tiež do parlamentova pôjde. Vládnuť síce nechcel a čachry vedel aj bez politriky riešiť, ale ľudí s parlametova hlavne kapitánov družín každý Slopák poznal a to sa mu páčilo. No keď hĺbal ďalej zistil, že na Slopensku je už veľa družín, takmer toľko čo Slopákov samých. Navyše ak by bol kapitán dakej družiny musel by sa o slávu a obľúbenosť  s ostatnýma deliť a to sa mu nepáčilo. Krcka, ale pri svojom výskume našiel ešte jednu postavu v politrike a tá sa mu veľmi zapáčila. Tou postavou bol Vladyka. Vladyka mal na Slopensku malú moc, ale zato  bol veľmo známi. Vladykovia boli zatiaľ na Slopensku iba traja a Krcka vedel, že ma viacej rozumu ako šeci traja do  kopy. Tieto informácie mu stačili a tak podnikol tie správne opatrenia na to aby sa Vladykom aj ozaj stal. Súťaž o miesto prebehla podľa predpokladov a Krcka vyhral ako nič. V deň keď sa Vladykom stal mal pocit že ho od radosti porazí. Teraz mal taký pocit každý druhý deň, ale už s iných dôvodov.

Krckovo Vladykovanie zo začiatku prebiehalo v poriadku. Stretával sa s Vladykami z iných zemí, sem tam v dákej relácii dačo pekné a múdre povedal a veľa sa usmieval ako sa na Vladyku patrilo. Lenže časom ako keby Slopákov kukať a obdivovať Vladyku omrzelo. Slopáci sú už raz taký, obdivovať niekoho dlho nevydržia. Krckovi teda neostávalo nič iné ako na seba upozorniť. S politriky vedel, že najviac pozornosti majú, tý čo veľa na druhých kydajú a tak začal aj on  trochu duhým brízgať. Najskorej len takie všeobecnejšie  drísty, čo sa ľudu celkom pozdávalo a Krckova obľubenosť zase podrástla, ale potom Krcka začal byť priamejší a tým si začal kopať hrob buldozérom. Reakcia Bazmekov hlavne  kapitánov družín z parlamentova na seba nenehala dlho čakať. Krcka sa ani nenazdal a prvá špina sa už lepila aj na jeho vysoké, spotené čelo.

V jedno ráno Krcka ako zvyčajne pil granko  a čítal magazíny, ktoré ,zvykli písať o jeho múdrosti a dobrote. Ako Krcka očakával aj teraz sa o ňom písalo. Lenže čo sa tam o ňom písalo  nemalo nič spoločné s dobrotu a s múdrosťou tiež veľmi nie. Písali, o ňom že tiež klame a kradne. Vraj niečo s daňami, ako Krcka ďalej čítal, jeho tvár sa menila z hroznej na strašnú a zo strašnej na nešťastnú. Vraj tie plagáty, čo s jeho ksichtom pred volbama lepili boli dáko zle zaplatenie. Krcka rozmýšľal, platil zo svojho ,plagáty boli pekné aj dosť ich bolo. V čom bol problém. Kracka nemusel dlho mozgom hýbať a doplo mu. Nedávno voľačo ostrejšie vypotil proti dákemu kapitánovi aj proti pár družinám s parlamentova , nuž toto bude istotne ich pomsta. Krckovi by to v podstate bola jedno, lenže takto u ľudu obľúbenosť strácal. Dumal preto nad tým ako sa zachovať a napadlo ho, že najlepšia obrana je útok. Začal preto ešte viac na kapitánova a družiny kydať. Teraz videl, že tiež platí: hlavou proti múru sa nedá.

Za pár chvíľ, sa Vladyka Krcka stal synonymom pre slovo falošný. Na Krcku sa valili pohany, ako námorníci do bordela po troch rokoch na mori. Bolo to strašné, dane, Dane, DANE. Krcka už začal neznášať meno Daniela. Po takomto drvivom proti údere sa Krcka na chvíľu stiahol. Krcka aj Šetci slopáci vedeli, že na daniach každý z parlametove klame. Lenže rozdiel bol   v tom, že Bazmekom šlo o moc a peniaze, Krckovi šlo o obľúbenosť a slávu a ľud chcel niekoho čestného a dobrého. Krckovi sa s týchto úvah už mozok varil, musel si preto oddýchnuť. Už sa nevládal usmievať a múdro hovoriť v teleprízori. Bral teda lieky, veľa oddychoval a travil čas s rodinou. Každé smutnie obdobie šak raz pominie a ľudu na Sľopensku sa aj kauzy rýchlo zunujú. Veď už hádam na každý deň v roku majú dáku Kauzu.  Krcka sa teda po čase zotavil a s novou vervou sa do boja pustil. Znova začal  brízgať a to ešte mocnejšie ako pred tým, veď si musel lásku a obdiv ľudu získať a to sa dá len tak, že ste dobrý abo ešte tak, že na iných kydáte. Krcka byť dobrý nevedel nuž na výber veľmo nemal. S odstupom času si Krcka uvedomoval, že toto bol jeho posledný výpad proti bazmekom. Po ňom sa Krcka stal mučeníkom za Slávu a Obdiv. Každé ráno spolu s grankom začal pijávať aj pocit straty. Furt naňho dakde čakala dáka pohana.

– Vraj dáke zeme zase, dáko divne kúpil. Krcka vedel, že má dakde dáke zeme, kde chodia traktoristi s družstva cvičiť, ale viac veru ništ nevedel ani všetky papiere od nich nemal, ani nevedel od koho a ako ich kúpil. Krcka si proste nepamätá všetko, veď kto si aj pamätá.

– Vraj dakých ostrých chlapcov poznal a pozná. Krcka si pre seba myslel, že to si môžu šetci s parlametova o sebe povedať.

-Vraj s Rodinnou na dovolenky na lietadle zadarmo lietava.  Toto veru podľa krcku pravda nebola, vždy pilotovi, bedňu piva kúpil. Navyše ako by to keby si Vladyka dovolenku platil? Čo mu ľud odpočinok nedopraje po šetkých tých pohanách?

Vraj sa s Vladykom, ktorý do svojho ľudu nehá strieľať, kamaráti. Krcka nechápal, čo je na tom zlé. Kto nechce mať kamaráta?

Krcka za tými šetkými pohanami videl dvoch ľudí, Kraviňáka a Fuča. Obaja boli dôležití v svojej družine a táto družina bola najsilnejšia v parlametove. Krcka dakedy do nich zarýpal nech vidia, že sa ich nebojí. Teraz sa ukázalo, že do fekálií netreba pichať. Posledná Kauza ktorá Krcku fakt už takmer odrovnala  bola až smiešna. Kraviňák mu vyčítal ovracané lietadlo. Krcka to nechápal, šak to je Slopenské lietadlo ada Kraviňák  od neho nechce aby v ňom triezvy ľudia sedeli. Pravda na tejto pohane dačo pravdy bolo. Krcka si uvedomoval, že nemusel veru ožratý pilota vymeniť a kadejakie finty na oblohe robiť, ale  už sa raz stalo. Pravda toto sa ľudu povedať nemohlo. Krckovi poskoci, prišli preto s proti obvinením, že Kraviňakovi nohosledi im zlé fotky žranice dali. Jedlo, bolo na obrázku inak veľké ako naozaj. Pod žranicou síce boli čísla ktorie hovorili, koľko žranica váži, lenže ľudia na Slopensku predsa vedeli, že bazmekovia s politriky rozoznávajú len dva druhy čísel takie ktorie hovoria o peniazoch a takie  ktoré sa počtu hlasov pred súťažou týkajú.

Krcka prestal premýšľať, prešiel od okna k stolu a položil pohár granka na stôl.  Sadalo si zaň a otvoril prvý magazín na ktorý mu oko padlo. Očakával najhoršie, no keď pretočil na druhú stranu, od radosti mu srdce poskočilo. Bol na nej kreslený obrázok, na ňom on ako umýva ovracané lietadlo vlajkou družiny, ktorá patrila Fučovi a Kraviňákovi. Krcka sa začal šťastne smiať. Na koniec všetko dobre vypálilo, stal sa známym a aj obľúbeným. Známym sa stal síce kvôli Pohanám a obľúbeným kvôli tomu, že si z neho srandu mohol ľud robiť. To však nevadilo. Sen sa mu splnil. V každom prípade do ďalšej súťaže o post Vladyku už nepôjde, vedel už totiž, že plnenie si sna občas býva nočná mora.