basnicky

Do parlametova sa konečne vrátil  Igor. Všetci sa radi znova stretli. Aj Igor z družinou, aj družina s Igorom. Veď bodaj by aj nie, voľáka pliaga ho chytila tak sa musel 6 mesiacov liečiť. Šetci si veľmi chýbali. Hneď po príchode bol všetkým jasné, že Igora  žiadna pliaga neoslabí. Vydržal vyprávať celých dvadsať minút. A celých dvadsať minút aj ostatným poriadne brýzgal. Vraj šetci klamú. Toto chlapov mierne prekvapilo a lámali si nad tým hlavy: „Čo tým chce Igor povedať?“ Pravdaže klamú. Veď to je nepísané pravidlo parlamentova: MUSÍ SA KLAMAŤ. Veď aj Igor klame. Ale ako Igor v brýzganí pokračoval začínalo  byť všetkým jasné, čo je vlastne pravá príčina jeho hnevu. Igora roztrpčilo, že u dochtorov ľud bude musieť viac platiť, až príde ináč ako bol objednaný. Až  50 strieborňákov im chlapi chcú napariť. Igorovi sa toto  vidí ako zbojstvo. Šak hneď aj Roba s toho obvinil, podľa neho Robo si úctu a chválu ľudu získal aj tým, že zajkovi sa postavil keď od ľudu pýtal za takúto službu dvadsať korún a Robo včul chce oveľa viac. Takéto poriadky Igor nemá rád. Bárs je aj uťahaný po chorobe. Toto on  podporovať veru nebude. Nuž  nikomu to nebolo divné. Igor ešte sprostákovo neviedol, nuž nevie aké ťažké sú niektorie rozhodnutia. Vždy len ten poondiaty ľud, bránil a len na ten myslel, ako keby pred voľbami bolo. No šak ale čo, ľud sem ľud tam. Ľud furt bol, nech bol v parlametove vedúci hocichto, ľud vždy bol. A vždy si aj zvykol ako sa na ľud patrí. Igor, ale v kydaní na nich neprestáva. Hlavne Robova družina, ho jeduje. Roba vraj nigdy rád nemal. Jeho družinu k opiciam prirovnáva a s toho ich obviňuje, že si  o trochu viac zlatiakov k žobračenke chceli k Vianociam podarovať. Nuž Robovu družinu to pekne hnevá, šak to vraj nielen oni to šeci spolu si tak povedali, že by to bolo jeden od druhého pekné keby si trošku prihodili k tej žobračenke, čo za tú snahu a starostlivosť majú. Čo ten Igor už ozaj nechápe že k Vianociam treba byť dobrý na druhov vo vládnutí. Igorov čas pri jeho kydaní a bryzganí išiel pomaly ale nakoniec mu došol. Potom sa pár chlapov odvážilo konečne ozvať, aj keď sa trocha báli lebo celé Slopensko poznalo Igora pre jeho divokosť. Nuž ale naveľa mu súkali do hlavy myšlienku, že to nie oni za to môžu ale situácia. Dochtorov málo, ľudu veľa. Čo zmôžeš? Pohár hneď Igorovi pripomenul len tak aby nezabudol, že aj Igor klame. Gago zas Igorovi povedal, že šeci vedia o tom ako svojich tupil, že hlasovali tiež za zvýšenie tých ich almužien. Pritom  to robiť nemusel, lebo to bola od jeho chlapov správna vec. Sviatky idú treba sa zjednotiť, škriepiť sa  pre ľud a divadlo hrať aj po sviatkoch môžu. Času veru ešte dosť. No  najtvrdšie mu azda Bubu povedal. Ten mu povedal, že to nie telo bolo  choré, ale mozog u Igora  na príčine, že šesť mesiacov preč bol a že ho veru ani s tade nepustili, ale že Igor im ušiel . To od Buba pekné nebolo takto chudáka Igora uraziť, ale nervy mu praskli veď tiež do Robovej družiny patrí a Igor ich vedúceho aj tak rád nemá. No nech je ako chce niektoré dni sú v parlametove pokojné ako alkoholik po pive s borovičkou iné plné emócii a zvád. Ťažko tam je chlapom veď Slopensko neni len tak riadiť. V každom prípade treba byť šťastný že je Igor späť a že mu choroba na energii neubrala, šak on sa ešte zorientuje ako čo treba urobiť.