basnicky

Diabol šťastne kráča domov
s tisíc ročnej práce.
Zviedol všetkých, čo len mohol
od radosti skáče.

Teší sa už na plamene
a na stony duší.
Každý túži po odmene
keď spraví čo musí.

Získal duše ateistov
čo sa sami Boha vzdali.
S pravdou sa už stretli isto
Beznádej ich v pekle páli.

Aj veriacich duše stiahol
len pre seba chceli nebo.
Pre pýchu aj satan padol
tak sú teraz v kraji jeho.

Diabol kráča, medlí dlane
radosť ho priam mrazí.
Keby vedel, čo sa stane
tak ho snáď porazí.

Pred bránami pekiel ľudí
ako v Tescu na Vianoce.
Diabol sa tam v rade nudí
už sa šťastne nerehoce.

Stojí v šore plnej duší
občas trocha zívne
Teraz diabol asi tuší
čo je „kontraproduktívne“.

Nevydržal čakať dlho
tak sa vrátil na zem
Tento krát však ľuďom
dobrými byť káže.

Tu je jeho nová rada:
„nebuďte ak sviňe“
Inak diabol peklo zbadá
akurát tak v kine.