Vždycky som chcel dobrú ženu
Čo stojí za každú cenu.
Nech má všetky sveta cnosti,
nech s ňou žijem len v radosti.
Tak som pátral, tak som hľadal
nemohla byť odnikadiaľ
Nie hocikto bol mi vhod.
Musela mať dobrý rod.
Triedenie aj s preberaním
stalo sa mi povolaním.
Stálo času, stálo síl
kým som takú objavil.
Bola krásna ako úsmev
oblečená pekne, vkusne.
V povahe tiež žiadna vada.
s takou človek rád aj padá.
No čas ten rád všetko zmení
city, cnosti, mužov, ženy.
Zmenil riadne, aj nás dvoch
Kedy vlastne, vie len Boh.
Ona ziape , ja len stonám
Prosím nebo, nech už skonám.
A za polkou života
chýba mi len samota.