Vždycky som chcel dobrú ženu

Čo stojí  za každú cenu.

Nech má všetky sveta cnosti,

nech s ňou žijem len v radosti.

Tak som pátral, tak som hľadal

nemohla byť odnikadiaľ

Nie hocikto bol mi vhod.

Musela mať dobrý rod.

Triedenie aj s preberaním

stalo sa mi povolaním.

Stálo času, stálo síl

kým som takú objavil.

Bola krásna ako úsmev

oblečená pekne, vkusne.

V povahe tiež žiadna vada.

s takou človek rád aj padá.

No čas ten rád všetko zmení

city, cnosti, mužov, ženy.

Zmenil riadne, aj nás dvoch

Kedy vlastne, vie len Boh.

Ona ziape , ja len stonám

Prosím nebo, nech už skonám.

A za polkou života

chýba mi len samota.