V tichu takom bolestnom
že až zháša hviezdy.
Na nádej sa viac nebrieždi
zvoní zvoniec všetkým snom.
Pyšný rozumu nepomáha
ani skromnosť citov.
Pestrý kvet, čo raz odkvitol
nezachráni vlaha.
Bolesť azda prebije
ľahostajnosť šedá
No komu sa cítiť nedá
ten už nežije.
Ľudský život, krátko bolí
a meria sa smútkom.
Končí zase odchodom beznádejne prudkom.
Nie sme, hoc sme boli.
Preto všetkým, čo ešte žijú
chcem povedať krátko. .
Život neber za pozlátko
moju smrť za tragédiu.