Pot sa zo mňa ticho leje
Ako letný dáždik.
Bolesťou sa telo chveje
Idem sa z nej zblázniť.
Sedím čakám, pred dverami
Trasie so mnou strach.
Plač sa mieša s nadávkami
v týchto mučiarňach.
Som tu často, až priveľa
Duša sa mi zmára.
Zvyk je možno košeľa
no nie u zubára.
Kefku, čo ju roky vlastním
už len tak, oprášim.
Úsmevom mne takým vlastným
malé deti straším.
Keby som mal, Bože ach
tvár nie takú čudnú.
Hrával by som v reklamách
na protézu zubnú.
Bolesť zuba na mne sedí
zopár pekných dní.
Tento krát však naposledy
veď je posledný.